Po mnohé storočia bolo striebro najbežnejšie platidlo pre každodenné transakcie. Až do 19. storočia platilo vo viacerých zemiach čistý strieborný štandard, alebo bimetálový zlatý a strieborný štandard. U strieborného štandardu boli bankovky v obehu 100% kryté striebrom. Papierové peniaze mohli byť kedykoľvek menené za striebro v pevnom zmenom pomere. V zemiach s bimetálovým štandardom navyše platil pevný zmený pomer medzi striebrom a zlatom.

Od polovice 19. storočia padla cena zlata v náleziskách v Kalifornii a v Austrálii kvôli silnému rozšíreniu ťažby. Kvôli stúpajúcemu množstvu vyťaženého zlata nahradilo od r. 1870 mnoho zemí strieborný a bimetálový štandard čisto zlatým štandardom. Striebro stratilo svoju funkciu meny.

Ako prostriedok zachovania hodnoty meny striebro prekonalo všetky krízy papierových mien, tento kov sa ale stále viacej vyvíjal od vzácneho kovu do kovu priemyselného. Zlato si napriek tomu zachovalo svoj peňažný význam do dneška, dokonca aj potom, čo v r. 1971 americký prezident Richard Nixon prelomil zlatý štandard dolára a papierové peniaze tak stratili posledné spojenie so vzácnym kovom. Vlády a medzinárodné organizácie môžu dnes držať v priemere iba desatinu svojich peňažných rezerv v zlate, celkom 950 mil. uncí. Oficiálne stavy striebra sa napriek tomu roztavia celkom iba na 56 mil. uncí.

Ešte v r. 1940 vlastnila vláda USA 3 135 mil. unci striebra. Štátne striebro USA ale bolo predané, až na skromných 20 mil. unci, ktoré boli ešte uskladnené ako strategická rezerva pre priemysel a armádu. Zásobami ktoré stoja za spomenutie má aj Mexiko. Je to druhá najdôležitejšia krajina ťažiaca striebro vlastní ešte asi 7 mil. unci.

Prv sa striebro výhradne využívalo na šperky, mince alebo stolové striebro, ukladalo sa, recyklovalo a nemizlo nenávratne na skládke odpadu. Dnes sa striebro spotrebúva, polovica ročnej ponuky striebra ide do priemyslu.

Vďaka svojim vynikajúcim fyzikálnym vlastnostiam sa striebro stalo pre veľa priemyselných odvetví nenahraditeľným a ťažko zameniteľným za iné kovy. Striebro má spomedzi všetkých kovov najvyššiu vodivosť tepla a energie, rovnako ako najvyššiu odrazivosť. Postriebrením skla sa vyrábajú zrkadlá, striebro sa nachádza v elektrických kontaktoch, katalyzátoroch, solárnych paneloch alebo batérií. Keďže striebro - zinková batéria dokáže akumulovať viac energie, používa sa ako alternatíva do lithiových batérií. Dokonca aj v chladničkách a v čističkách vôd sa dá nájsť postriebrenie – striebro má antibakteriálny účinok. Od r. 1999 do dneška stúpol priemyselný dopyt o 75% na 450 mil. unci. Tento zvýšený dopyt zabraňuje zrúteniu trhu so striebrom.

Ďalej sa bude tiež zrýchľovať dopyt priemyslu. Striebro vykazuje vysoký potenciál. Najväčší nárast objemu sa dá očakávať pri využití striebra na výrobu čipov používaných pre zber elektronických informácii, ktoré majú v budúcnosti nahradiť klasické etikety. Dopyt po striebre by sa mohol u siedmych skúmaných budúcich technológii viac ako strojnásobiť zo 156 mil. unci v r. 2006 až na 508 mil. unci do r. 2030. To by zodpovedalo 3 násobnej aktuálnej ročnej produkcii v doloch.

Popri stúpajúcej spotrebe stojí aj stúpajúca výroba. Od r. 1999 do r. 2008 sa zvýšila produkcia dolov o dobrú štvrtinu, na konečných 681 mil. unci. Keď zohľadníme plán na expanziu existujúcich dolov a plánované otvorenie nových ťažobných závodov, mohla by celosvetová ťažba do r. 2013 stúpiť asi o 120 mil. unci. Či sa tak stane, závisí silno na svetovom rozmachu. Striebro sa získava väčšinou ako vedľajší produkt v doloch, kde sa ťaží olovo, alebo zinok. Produkcia striebra tak závisí na produkcii cyklických priemyselných kovov. Hospodársky rast (HR) prináša viac produkcie, slabý HR brzdí ťažbu. Behom recesie preto klesá spolu s ťažbou menej žiadaných priemyselných kovov aj ponuka striebra. Keďže sa striebro stalo počas stáročí pre priemysel nenahraditeľným vďaka viacerým novým uplatneniam, nebude ale samotný dopyt behom recesie dramaticky klesať. Podľa odhadov sa doposiaľ na svete vyťažilo 44 miliárd unci striebra. 22 miliárd unci bolo použitých v priemysle, spotrebovaných, alebo niekde zmizlo, ďalších 22 miliárd je ešte uchovaných: ako šperky, príbor alebo v náboženských predmetoch a v malej miere vo forme zliatkov a mincí. Spolu s 18 miliardami unci, ktoré ešte ležia v zemi, to dáva 40 miliárd unci – päťnásobok porovnateľného množstva zlata.

Za aktuálnych tržných cien je ale na svete existujúce zlato nie päť, ale desať krát viac cenené ako striebro, ktoré je k dispozícii nad ale aj pod zemou. Tieto údaje sú odhad, tendencia by ale mala súhlasiť, meraním pomerom množstva oboch vzácnych kovov sa dá pre striebro naozaj odvodiť väčší potenciál rastu ako pre zlato.

Je teda striebro lepšia investícia ako zlato?